Seba obviňovanie, seba odsúdenie, duch sklamania - to vonkoncom nie je to, čo by nás malo sprevádzať našim životom, v čom by sme museli prebývať. Hotovo, skončilo ! Musíme byť otvorení pre usvedčenie od Ducha Božieho, aby Duch Svätý mohol poukázať na nesprávne veci v našom živote. Avšak tento smútok nás má priviesť k pokániu, k premene a radosti z toho, že s Bohom môžeme všetko zmeniť. Je dôležité, aby sme neuviazli v skľúčení, čo v konečnom dôsledku sa stáva samo-ospravedlňovaním. Netreba dovoliť nepriateľovi, aby nás viedol hlboko do seba odsúdenia.

Priatelia, my nemôžeme svojvoľne nakladať s výsledkami Božieho víťazstva. Keď nám Boh dal víťazstvá,ON chce, aby sme vedeli, čo robiť s ovocím týchto víťazstiev. Keď po Božom víťazstve oddychujeme, keď si myslíme, že sme urobili všetko - prichádza nepriateľ a snaží sa vziať nám aspoň časť z týchto výsledkov .

V tretej kapitole Skutkov apoštolov sa Peter obracia k izraelským mužom, splnomocneným predstaviteľom hebrejského ľudu, ktorí sa zhromaždili na dvore Chrámu vo sviatok Pesach. (Len dospelí muži mohli reprezentovať izraelský ľud.) Hovorí s nimi, ale jeho slová patria celému izraelskému ľudu. Rozpráva o potrebe pokánia pred Bohom a o tom, že toto pokánie má niekoľko účelov:

6. Hozeáš 6:2 „Oživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred Jeho tvárou.“

Veľmi dôležité a neobyčajné proroctvo prorokov Izraela. Je zrejmé, že reč nie je o dvoch obyčajných dňoch. Keď si spomenieme, že pre Boha je „tisíc rokov, ako jeden deň“, tak toto proroctvo sa začína prejavovať. Žijeme na začiatku 3.tisícročia po vzkriesení Mesiáša, keď nastáva práve toto obnovenie. A toto hebrejské slovo povstať znamená „obnoviť“, „zdvihnúť“, a to znamená „vzkriesiť z mŕtvych".

Jedným z najvážnejších problémov, ktoré majú veriaci vo vzťahu s Bohom, je nenaplnená túžba. Ide o rozličné túžby. Vyzerá to približne takto: modlíme sa za niečo, za niekoho (za Ukrajinu, za spasenie ľudí, proti antisemitizmu, za nové spoločenstvá ), a niekde v podvedomí nám znejú myšlienky: „To je všetko skvelé, a kedy bude to, čo ja dávno očakávam? Azda Boh nevidí mňa a moju potrebu?

Mocne sa radovať a tancovať pred Pánom je prikázané v Tóre a v knihách Prorokov. Opakovane sa v nich hovorí o tom, že Boží ľud sa nemá hanbiť vyjadriť tú radosť, ktorú Boh rozlieva do ich sŕdc. V starohebrejskom jazyku, v ktorom je písaný Tanach - Biblia, je šesť rôznych slov, ktorých hlavný, alebo jeden z hlavných významov je „kričať od radosti“. Je niekoľko slov, zmysel ktorých je „hlasno sa veseliť a smiať sa“.

Chcel by som povedať niekoľko slov o správnom vzťahu k bolesti; o tom, aby sme, prežívajúc vlastnú bolesť, dokázali neohradzovať sa touto bolesťou pred Bohom a ľuďmi; aby sme vedeli odtrhnúť oči od seba a v Duchu Svätom uvideli cudziu bolesť. O tom, ako si nás Hospodin chce používať na uzdravenie a obľahčenie cudzej bolesti, aby nás naučil, ako pomáhať tým, ktorým je horšie ako nám.

Chaverim, poďme sa porozprávať o Božích večných zasľúbeniach svojmu ľudu, Izraelu. Preto sa pozrieme na miesta Písma, ktoré hovoria o proroctvách a zasľúbeniach Izraelu, o hebrejskom ľude, Jeruzaleme na konci časov alebo vo večnosti. To znamená proroctvá, ktoré sa ešte nenaplnili úplne, alebo sa budú napĺňať neskôr.